„Tetaaa a Vy viete čo sa stalooo?“ Čiastočne zmierená s týmto, realitu pomenúvajúcim oslovením som sa otočila na dvoch deväťročných spolužiakov môjho staršieho syna. Sedeli u mňa v obývačke a čakali na mojich výrastkov, ktorí ešte nedorazili z nejakého krúžku. „Nie, neviem, čo máte na mysli chlapci?“ opýtala som sa trochu nezúčastnene, aby som ich nevyplašila od zdelenia možno tajnej informácie. „Nooo, že v našej škole bola polícia, lebo náš spolužiak Marek založil na Fejsbúku skupinu „Neznášam cigánov“ a tiež „Neznášam školu“. Trochu neveriacky som zodvihla obočie, ale nechala som ich rozprávať ďalej. „No prišli takí dvaja policajti a boli za riaditeľkou a potom aj za Marekom. On to založil, ale potom to zrušil a asi sa mu to nepodarilo. A hovorili…“, vysvetľoval mi dychtivo ďalej, „že to nemôže také robiť, lebo jeho rodičia by z toho mohli mať problém, lebo viete čo to je teta?“, vyvalili sa na mňa z gauča štyri veľké oči mojich malých hostí. Zmohla som sa na „eee“. „Lebo to je rasizmus!“, poučil ma jeden z nich a druhý mu pritakával „Hej rasizmus, som si nevedel spomenúť na to slovo.“
V tom momente som zlapala po dychu a uvažovala o celej tej situácii ad absurdum. Tak policajti si dali tú námahu, aby prišli osobne za malým „administrátorom“ skupiny na Facebooku, ktorá nesie rasistický názov. Aha, koniec demokracie. Dobre. Druhý bod: Jeho rodičia by mohli mať z toho problém. Jeho rodičia podľa mňa v živote pred deväťročným deckom neotvorili rómsku otázku, lebo jednoduchšie je zodpovedať na otázku, či bola skôr sliepka alebo vajce. Ale vďaka kvantu informácií z každej strany sa musia naše deti potýkať s náročnými témami už v tak útlom veku, kedy si ani poriadne nedokážu zapamätať názov „hriechu“, ktorý spáchali. Bod 3: Deväťročné dieťa vytvorilo skupinu na Facebooku….opakovala som si to už so smiechom po deviaty krát. A my im ideme dávať štvorky za to, že nevedia, kadiaľ preteká Torysa.
Ale tá najdôležitejšia pointa je, že naše deti už v tomto útlom veku ktosi vychováva tak, aby mu bolo jasné, že cigán je tvor chránený zákonom, štátom, políciou, sociálnym systémom i demokraciou, pretože sme mu dali do rúk zbraň s názvom RASIZMUS. Je pritom úplne jedno, či je to plne adaptovaná súčasť komunity, ktorá rešpektuje systém a jeho pravidlá, vytvára hodnoty, dosahuje vzdelanie a je prínosom pre spoločnosť, alebo je to ich zapáchajúci rovesník, ktorý školu zvnútra nikdy nevidel a s acetónom vo vrecku od mlieka sa poneviera s obdobne vyzerajúcou, akurát staršou svorkou po uliciach. Hlavne, že je chránený čarovným zaklínadlom „rasizmus“. A tak sa o ňom nesmieš škaredo vyjadrovať, škaredo naňho pozerať, ukazovať naňho prstom, alebo komukoľvek povedať, že ho nemáš rád. Nesmieš ho nemať rád….mohla by na záver rozprávky dokončiť pred triedou pani učiteľka vysvetľujúca význam nového slova…
A to som skutočne až do dnešného dňa naivne verila, že moje deti si budú vytvárať individuálne postoje k ľudstvu a že sa sami rozhodnú, či budú, alebo nebudú akceptovať správanie ktoréhokoľvek belocha, Číňana, Róma, Poliaka, Maďara, alebo trebárs svoju ryšavú matku…
Koniec-koncov, my hrdzavovlasí sme tiež poriadna menšina.
PS: Ešte stále sa pred deťmi tvárim, že Facebook neexistuje. Možno im to Marek ešte nestihol povedať…
PS 2: Zaujímalo by ma, ktorá z tých dvoch Marekových skupín mala viac členov….