Iw Adamová

Tí, ktorí ma poznáte viete, že s blížiacimi sa voľbami narastá moje občianske politické vzrušenie a nadšenie pre predvolebný marketing, ktorým sa ešte stále ani zďaleka nepribližujeme západným krajinám. Úmerne narastajúcim počtom bilboardov, spotov a iných marketingových „počinov“ narastá aj počet mojich blogov. No keď ma niečo zaujme až natoľko, že mi za to stojí odísť od sporáka, vypnúť žehličku a feministicky sa zaoberať politikou, tak musím. Viete..

Mimoriadne sa mi v týchto voľbách páči začiatok boja Matovičovcov. Mladý drzý politik s nie práve najideálnejším chrupom v role zúrivého strážneho parlamentného psa si dovolil potvrdiť fámy o založení vlastnej strany. Smeroval k tomu vlastne už od začiatku svojho nástupu do NR SR, kedy z neho robili rozhodovací jazýček na váhach. O tom, že to bol poriadne ostrý jazyk niet pochýb. Ani o tom, že ako strážny pes nielen brechal, ale aj hrýzol. (Asi preto ten, nie práve hollywoodsky chrup)

„Čaká nás veľmi náročná kampaň a voľby, v ktorých pôjde o veľa. Strany nám pod nohy nebudú hádzať iba polená, ale rovno celé stromy. Budú nás očierňovať a útočiť od chrbta“, veštil hneď na začiatku Matovič.

A nemusel veru ani dlho čakať na naplnenie svojich slov, a už sa mu začali sypať pod nohy polená, na ktoré by sme veru potrebovali vykácať ešte jedny Tatry.  Aby sa znížilo riziko prekonania 5 % novými malými stranami, veľké strany  stanovili likvidačne rýchly termín nových volieb. Od Obyčajných ľudí sa na začiatku odvrátili aj samotní Sulíkovci, ktorí si zrejme uvedomili, že tak, ako Igor priniesol kvantum hlasov, ktoré „obyčajných“ prekrúžkovali z pozície 147-150 do parlamentu, tak si ich teraz zoberie späť a zrejme aj s úrokmi za nesplnené predvolebné sľuby SaS-ky. Pred médiami „neverili, že Matovič vyzbiera dostatočné množstvo podpisov na zaregistrovanie strany“. Vyzbieral. Hoci mienkotvorné médiá prezentovali opak. Konkurencia pravicových strán tak zvolila inú taktiku: Bugárovské vyjadrenia typu: „Koalícia s Matovičom je nepredstaviteľná, znamená to návrat Fica k moci.“  A mladý drzý, prefackaný životom, politikou i Belousovovou na to zareagoval iba zaregistrovaním strany.  Teda bol by, ak by nezistil, že strana je už zaregistrovaná…

Bohom i voličmi zabudnutý Víťazoslav Móric, ktorý strane SNS „spravil dieťa“ s názvom Pravá SNS, víťazoslávne premenoval svoju stranu na stranu Obyčajní ľudia. Móric odmietol všetky logické obvinenia, že na premenovanie strany ho nahovorili Fico, Dzurinda či Slota a on sám je iba „bielym koňom“.

Matovič sa tak musel „uspokojiť“ s názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Čakala som neobyčajný boj obyčajných versus obyčajnejších, no namiesto toho vidím v pevnosti makajúcich „obyčajných“ Matovičovcov zaparkovaného iba prehnitého Trójskeho koňa s 34-mi kandidátmi na palube, ktorý zvýšil náklady na voľby tlačením zbytočných kandidátiek svojej strany do počtu. Áno, v predvolebných stratégiách sa Trójske kone nasadzujú bežne. No ten Móricov nie je ani biely a tobôž nie Trójsky. Tento je taký….hojdací.