Iw Adamová

Nik nemá také veľkolepé oslavy ako ona. Jej otcovia jej vybrali parádny dátum narodenia, rovno prvý Január. A tak, so salvami ohňostrojov v každom meste je spomínaná na uliciach, tak medzi dospelými, ako aj medzi pubertálnymi rovesníkmi. Veru, našu škandalóznu „devätnástku“ pozná vari každý, aj okolité štáty. Nebola plodom lásky, ako to býva zvykom a námetom románov, ale plodom dohody pod lipou. „Odrežeme ju od jej siamského dvojčaťa“ nakreslil čiaru rezu jeden otec. „No jo, autonomie, svrchovanost“, nenamietal druhý a tak ju „fikli“ rovno v páse za Bielymi Karpatmi. Tento neštandardný mužsko-mužský pár stál na jej počiatku, či rovno „počatí“. Krstiny boli veľkolepé, ohňostroje, potoky šampanského, hrdé povzbudivé prejavy a „poďho žiť, Slovenská republika“! Spočiatku to vyzeralo, že z nej bude hviezda. Minimálne športová. Sem-tam sa blysla v rôznych športových disciplínach pred celým svetom, ako poslušná dcéra, venujúca všetok svoj čas vzdelávaniu a krúžkom. Aj ratingové známky mala dobré a tak jej správcovia a vychovávatelia pomaly začali poškuľovať po vhodnom ženíchovi. No čo, vari sa nebude živiť sama? Musí myslieť na svoju budúcnosť!  Lenže milá republika prišla do puberty a začala prechádzať z jedného búrlivého obdobia do druhého. Každé štyri roky menila správcov svojho imania a pošuškávalo sa, že je aj vnútorne dosť rozpoltená, priam rozkúskovaná na osminy. Schizofrénia sa u nej prejavila natoľko, že sa v jej vnútri prelínali východné tradície so západným učením  a na svet sa pozerala červeno-modrými, čiže tzv. 3D okuliarmi.

Kdeže ženích! Smiala sa svojim tvrdým feministickým spôsobom. Spolčila sa s pofidernou partičkou zo západu, čo výrazne nahlodalo jej rozpočet. Každá nová skupina správcov zalomila rukami nad stavom jej vena, ktoré sa rozkotúľalo  medzi bohaté bankárske a sponzorské decká z jej partie (a samozrejme správcov, ktorí si stihli čo-to ukoristiť). Raz pomohla tomu, inokedy ďalšiemu, čo mal hlboko do vrecka. „Nechaj taak, vrátiš po výplate“, kývla noštalantne rukou. Zanevrela aj na svoje poľnohospodárske koníčky a hoci bola špajza poloprázdna, už sa jej viac nechcelo hrabať v zemi, najmä keď jej poľský nápadník stále nosil čerstvé jablká, slivky a ani temperamentný Španiel sa nedal zahanbiť svojou zeleninou. Dokonca  sa zistilo, že ju dlhý čas dotoval bohatý Nemec. Žúrka striedala žúrku a dokonca sa už ani neunúvala zavolať domov že: „Čaute fotrovci, idem s partiou do Bruselu, prídem o desiatej….“ Ale každej zábave je raz koniec. Kým si uvedomila, že bez Nemca bude čoskoro „na dlažbe“, že z Taliana sa vykľul gigolo, ktorý pýta ďalšiu finančnú injekciu, Poliak sa vyparil aj s jej oštiepkami, Maďar s Tokajom a teraz ju ešte drzo žiada o ruku….čoby o ruku, o celú južnú časť,  mala už dávno zhoršené známky, rovnako ako zvyšok jej podarenej partie.

Vo svojich devätnástich rokoch je v nezávideniahodnom zdravotnom stave. Má niekoľko druhov parazitov, z ktorých ju bude potrebné vyliečiť, ak pravda bude za čo. Lekári ju majú v zuboch a už pre ňu nechcú pracovať. Nečudo, málo platí, vždy dávala viac na žúrky so sponzormi. No ak si vstúpi do svedomia, možno svojich posledných „násť“ prežije prvýkrát s pocitom dospeláckej zodpovednosti a my oslávime o rok jej úspešné nadobudnutie rozumu na prahu krásnej zodpovednej dvadsiatky. Náročná operácia sa začína už 10. Marca 2012…

PS: Všetko najlepšie Slovenská republika!